Vzťahová väzba a autizmus

Pred niekoľkými rokmi som pozorovala svoje dieťa a premýšľala, prečo sa hrá s autíčkom obráteným na streche. Keď sme ho otočili a ukázali mu, "ako sa s ním hrá správne", rozplakal sa. Vrátila som autíčko späť a on si pokojne pokračoval v točení kolieskami. Netušila som, že práve v tej chvíli som urobila niečo veľmi dôležité – podporila som budovanie bezpečnej vzťahovej väzby.

Čo je vzťahová väzba (attachment)?

Vzťahová väzba je hlboké citové prepojenie medzi dieťaťom a jeho primárnou opatrujúcou osobou. V odbornej literatúre sa označuje pojmom attachment, no pre mňa je to jednoducho mágia medzi rodičom a dieťaťom. Je to pocit istoty, že tu pre mňa niekto je, že som v bezpečí a že moje potreby majú význam.

Vzťahová väzba neznamená dokonalosť. Znamená vzťah.

Ako vzťahová väzba vzniká?

Dieťa sa rodí úplne odkázané na dospelého. Potrebuje niekoho, kto mu poskytne nielen jedlo a spánok, ale predovšetkým blízkosť, dotyk, hlas a pozornosť. Už od prvých dní komunikuje prostredníctvom plaču, úsmevu, pohľadu a pohybu. Sleduje, či a ako na jeho signály reagujeme.

Vzťahová väzba sa tvorí práve v týchto malých každodenných momentoch. Nestačí len "postarať sa". Dieťa potrebuje cítiť, že ho vnímame a že jeho prežívanie berieme vážne.

Bezpečná alebo neistá väzba?

Existujú štyri základne druhy attachmentu. Len jediná je bezpečná, zvyšné tri sú neisté. 

Základom bezpečnej vzťahovej väzby je stálosť a spoľahlivosť. Dieťa vie, kto je jeho bezpečný prístav a že sa na túto osobu môže spoľahnúť. Keď vyšle signál, niekto odpovie. Keď je mu zle, niekto sa ho snaží pochopiť a upokojiť.

Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou bývajú pokojnejšie, zvedavejšie a odvážnejšie objavovať svet. Neboja sa skúšať nové veci, pretože vedia, že majú kam sa vrátiť. Budujú si zdravé vzťahy, učia sa s väčšou ľahkosťou a dokážu byť samostatné aj empatické.

Čo môže vzťahovú väzbu narušiť?

Neistá alebo narušená vzťahová väzba vzniká vtedy, keď dieťa opakovane zažíva, že jeho signály nie sú vnímané alebo sú odmietané. Môže ísť o otvorene odmietavé správanie, vyhrážanie sa stratou lásky, dlhodobé odlúčenie či dokonca fyzické alebo psychické týranie.

Niekedy však ide o oveľa nenápadnejšie situácie. Napríklad keď rodič opakovane nerešpektuje spôsob hry dieťaťa – berie mu predmety, s ktorými sa hrá, a núti ho hrať sa "správne", podľa vlastných predstáv. Často to robíme v dobrej viere, no práve tu môže vzniknúť napätie.

Vzťahová väzba a autizmus

Nie som odborníčka. Som mama dieťaťa, ktoré od narodenia malo svoje špecifické prejavy.

Rodičia detí s autizmom často čelia situácii, keď sa snažia o kontakt, no dieťa nereaguje tak, ako by očakávali. Neudržiava očný kontakt, neusmieva sa, nevyhľadáva dotyk. Je ťažké čítať jeho signály a pochopiť, či sú jeho potreby naplnené. Jeho dlhodobý plač zväčšuje našu frustráciu a my sme presvedčení, že zlyhávame.

Pravda však často nie je v tom, že robíme niečo zle, ale v tom, že svojmu dieťaťu jednoducho ešte nerozumieme.

Pre mňa bola diagnóza najprv šokom. Dnes ju vnímam ako začiatok cesty. Keď pochopíme, že správanie našich detí je iné nie preto, že by o nás nestáli, ale preto, že svet vnímajú inak, môžeme zmeniť svoj prístup. Učíme sa čítať medzi riadkami, prispôsobiť sa ich spôsobu hry a prestať sa obviňovať.

Aj malé kroky majú veľký význam

Aj ja som sa cítila ako zlá mama. Nosila som svoje dieťa v nosiči aj v čase, keď už bolo "príliš veľké" a okolie to nechápalo. Netušila som, že ho desia otvorené priestory – vedela som len, že v nosiči je pokojný. A tak som ho nosila.

Urobila som veľa chýb. Ale zdá sa, že občas som aj v nevedomosti konala správne. 
Vtedy, keď som prijala jeho svet.
Namiesto maľovania sme farbili vodu.
Namiesto varenia u nás stále vybuchovala sopka.
A doma nikdy nebolo dokonale upratané.

Skúste sa zamyslieť aj vy. Kedy ste odložili svoje očakávania? Kedy ste prijali jeho spôsob hry? Kedy ste sa tešili z niečoho, čo iným nedávalo zmysel? Práve v týchto chvíľach ste budovali vzťahovú väzbu.

Nikdy nie je neskoro

Len prednedávnom som absolvovala zaujímavý seminár presne na túto tému. Psychologička nám rodičom povedala niečo, čo mi dalo veľkú nádej: aj pri starších deťoch – dokonca aj v puberte – máme možnosť posilniť bezpečnú vzťahovú väzbu.

Často na to stačí veľmi málo. Aj pri staršom dieťati môže veľa znamenať už dvadsať - tridsať minút denne plnej, nerušenej pozornosti. Bez mobilu, bez hodnotenia, bez opráv. Len byť spolu – v jeho svete. Podľa jeho pravidiel. 

Ak si s niečím nevieme rady, nie je hanba požiadať o pomoc. Odborníci, semináre či psychologická podpora nie sú zlyhaním, ale cestou. 

Sme v tom spolu.
A robíme viac dobre, než si často dokážeme uvedomiť. 💙

Množstvo zaujímavých seminárov na témy spojené s autizmom nájdete na stránke https://www.online.autistipresov.sk/vzdelavanie/vzdelavanie-pre-rodicov/

Ak sa chcete dozvedieť viac o ďalších vzťahových väzbách, celý článok, z ktorého som čerpala aj ja, nájdete tu - https://eduworld.sk/cd/andrea-mikusova/7654/vztahova-vazba-a-jej-vyznam-v-zivote-dietata

Existuje mnoho rodičovských skupín, mnohé sú aj na FB, napríklad - https://www.facebook.com/groups/1363266297120791

A aby som nezabudla, krásne obrázky k článku mi vytvorila Gemini :)