O výnimočnej kaviarni LaurAutistiCaffe

Každý si sníva svoj sen a len pár ľuďom sa ho podarí zažiť. Laura je však jednou z mála šťastných, ktorým sa to podarilo. Má iba trinásť, rada pečie mufiny a je naozaj špeciálnym dievčaťom. V čom? Je to autistka, ktorá prijala svoju diagnózu a urobila z nej superschopnosť.

V kaviarni nekaviarni

Vitajte! Vítaní sú všetci, ktorí rešpektujú našu inakosť. Akože našu? Ako mamka špeciálneho dieťaťa vnímam už aj seba ako inú. Fascinujú ma úprimné tváre špeciálnych detí a ich oči, ktoré často skrývajú viac, ako vám dokážu povedať. Všade vytŕčajú a práve tu, v LaurAutistiCaffe nájdu miesto, kde môžu byť tým, čím sú. Šťastnými, neustále sa pohybujúcimi a hravými deťmi.

Kde sa vzala

Idea kaviarne sa zrodila v srdci dospievajúceho dievčaťa. Život jej však vdýchli jej rodičia. Nina Džadžovská spolu s manželom prešli tŕnistou cestou, aby dokázali to, čo zvládnu len naozaj odhodlaní rodičia – postaviť sa za sen svojho dieťaťa. Ich šikovnosť a sila sa odráža z každého kúta tejto krásnej kaviarne.

Snoezelen a káva "posediačky"

Spolu s ďalšími rodičmi sme sa rozhodli túto kaviareň vyskúšať. Zbalili sme si svoje špeci decká a vyrazili na dobrú kávu. Naše druhé stretnutie s cieľom integrovať zdravotne znevýhodnené deti    s ich zdravými súrodencami sme teda zahájili vstupom do kaviarne na adrese Exnárová 5              v Prešove. Deti už čakal bublinkovou lampou rozsvietení snoezelen a svietiace kocky. Bosé a nedočkavé vbehli aj do herničky plnej hračiek. Kým si užívali voľnosť pohybu a objavovania, my, rodičia, sme si sadli a asi prvýkrát v živote sme si v kaviarni spolu s deťmi vychutnali kávu posediačky.

Káva a hocičo iné

Najprv sme sa nakopli kávou, ku ktorej sa podávali Laurinkine výnimočne chutné "kapkejky". Osviežili sme sa chutnými ovocnými limonádami a nealko mojitom. Pestrou ponukou nápojov sme boli milo prekvapení a v ten horúci deň sme to aj nesmierne ocenili. Na stole sa dlho neohriala ani pizza, ani čerstvé hranolky. Deti sedeli aj odbiehali, jedli a hrali sa zároveň. Na chvíľku sa nám zdalo, že byť tu je pre nás prirodzené.

Občerstvenie pre dušu aj telo

Nestáva sa mi často, že sa niekde zdržíme viac ako plánujeme. Ale v ten deň sa nám káva akosi pretiahla. Deti sa hrali, smiali sa a ich správanie bolo bezprostredné. Odmenou nám boli nečakané objatia od našich autíkov. Telá sme zasýtili chutným jedlom a dušu príjemným rozhovorom.

Len tak ďalej

Po troch hodinách sme predsa len museli odísť. Nadšení sme ešte vtrhli do ich miniobchodíka s tričkami a pár kusov sme si osvojili. Laurinkiným rodičom sme poďakovali za krásne popoludnie. 

Som pyšná na to, že naše občianske združenie mohlo finančne podporiť taký výnimočný projekt, ako je  tento – LaurAutistiCaffe. Miesto, kde nie sú autisti tí "iní". Ďakujeme a držíme palce. 

Len tak ďalej.