O Jožkovi a Adamkovi
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna veľká rodina. Mamka, otec a päť detí. Tri zdravé, samostatné a úspešné. A dvaja chlapci, ktorí o svoje miesto v tomto svete museli zabojovať.
Jožko
Chlapec narodený predčasne s ťažkým krvácaním do mozgu. Do vienka dostal od lekárov len tie najhoršie predpovede - možno nebude chodiť, možno ani rozprávať… celý život bude odkázaný na pomoc druhých. Lenže tieto prognózy nerátali s odhodlaním jeho rodičov. Jožko mal zvýšený svalový tonus. Na uvoľnenie nestačilo iba cvičenie Vojtovej metódy. Nasledovalo niekoľko zákrokov, no zlepšenie bolo len čiastočné.
"Ak si niekto myslí, že "nedá sa" je pre matku odpoveď, nevie, čoho je schopná matka dieťaťa."
Dorzálna rizotómia
Pri hľadaní ďalších možností natrafila Jožkova mamina na pojem dorzálna rizotómia. Ide o zákrok, pri ktorom sa prerušujú nefunkčné nervové zakončenia pri mieche, aby sa telu uľahčilo vytváranie nových spojení. V mieste bydliska jej k tomu lekári nevedeli podať žiadne informácie, a tak sa rozhodla cestovať cez celú republiku s nádejou, že im v Bratislave pomôžu. Aj keď bolo na daný zákrok už pomerne neskoro, vydaril sa a Jožko sa mohol lepšie hýbať.
Malý usmievavý bojovník sa nielen postavil na nohy, ale začal aj kráčať a naučil sa samostatne obliecť. Napriek pôvodným prognózam sa naučil aj rozprávať. Jeho reč však nebola funkčná – unikal mu význam slov, nerozumel otázkam a nevedel správne reagovať na pokyny.
Diagnóza i sila
Lekári mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu, autizmus a strabizmus. Keď však Jožka stretnete, len ťažko by ste uhádli, čo všetko sa skrýva za jeho krásnym úsmevom. Veru, neverili tomu ani úrady, ktoré mamke trikrát zamietli žiadosť o opatrovateľský príspevok.
Jožko je stále na ceste. V škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou sa mu darí a každý deň robí malé veľké pokroky. Čaká ho ešte jeden zákrok kvôli skrátenej šľache a veľa síl potrebných na to, aby lepšie porozumel svetu okolo seba a našiel si v ňom svoje miesto.
Adamko
V čase, keď mal Jožko 3 roky a ešte stále si vyžadoval veľkú starostlivosť rodičov, prišiel na svet posledný člen rodiny - Adamko. O to viac sa tešili rodičia zo zdravého veselého chlapčeka.
Zlom
Adamko ako jedenapolročný chlapček pekne rozprával. Krásne držal ceruzku a rád si kreslil. Zrazu však prestal komunikovať a postupne sa jeho stav zhoršoval. Stratil očný kontakt. Pri akejkoľvek prosbe zo strany mamky utekal s plačom preč. V noci sa začal budiť a kričať.
Veci, ktoré mu kedysi robili radosť, v ňom začali vyvolávať strach. Nevyšiel na trampolínu, na ktorej predtým s nadšením skákal. Nešmýkal sa na šmýkľavke. Z akčného a veselého chlapca sa pomaly stával človiečik uzatvorený vo vlastnom svete.
Keď rodičia pochopili, že nejde len o prechodné obdobie, obrátili sa na lekárov. Výsledkom bola diagnóza – detský autizmus.
Život plný odhodlania
Dnes Adamko navštevuje špeciálnu školu a veľmi sa mu darí. Veľkú zásluhu na tom má aj jeho mamka, ktorá sa svojim deťom venuje naplno. Popri starostlivosti o synov neprichádza pracovný úväzok do úvahy. Otec pracuje, no starostlivosť o deti so špeciálnymi potrebami je finančne aj psychicky veľmi náročná. Pravidelné terapie sú pre rodinu často nedostupné, a preto sa mamka snaží vytvoriť doma pre svojich synov "malý kúsok neba" – bezpečné miesto, kde môžu oddychovať, upokojiť sa a načerpať silu do ďalších dní v nepredvídateľnom svete.
Ideálne leto? Doma. Na mieste, odkiaľ sa Adamko neponáhľa preč. Tam, kde má všetko, čo ho robí šťastným – trampolínu, bazén, hojdačku a pokoj.
Veci, ktoré prinášajú radosť každý deň, sa však pri aktívnom používaní rýchlo opotrebujú.
Aj preto sme veľmi vďační, že sme im aj vďaka Vám mohli dopriať novú trampolínu.